Cephalotus

Pre mňa osobne najkrajšie a najzaujímavejšie mäsožravé rastlinky vôbec. Rod Cephalotus je tvorený iba jedným druhom Cephalotus follicularis, vyskytujúcim sa na juhozápadnom pobreží štátu Západná Austrália v Austrálii. Prvé rastliny boli objavené koncom 18. storočia botanikom Archibaldom Menziesom. 

Je mimoriadne atraktívny pre jeho malé dokonalo tvarované krčiažky. Rastlina tvorí zhluky jedincov pozostávajúcich z jednotlivých prízemných ružíc. Ružica je tvorená pascami veľkými 5 až 7 cm a taktiež klasickými zhrubnutými oválnymi listami. Tie sa tvoria najmä v chladnejšom období s kratšími dňami.

Rastliny rastú pozdĺž pobrežia najďalej 16 km od pobrežia, čo im zabezpečuje trvale vlhkú klímu od mora. Lokality sú trvalo zamokrené s rašelinno-piesčitou pôdou. Cephalotusy rastú obvykle v poraste vysokých tráv. Teploty na lokalitách sa pohybujú medzi 25 °C v lete a 10 °C v zime. Rastliny znesú aj slabé krátkodobé mrazy. Na lokalitách zvyknú rásť spolu s Droserou hamiltonii. Kvety vyrastajú na stvole dlhom aj 70 cm a sú drobné bielej farby.

Cephalotusy sú ideálne pre bytové pestovanie a  sú pýchou každého zberateľa.  

Pestovanie

Substrát by mal byť neustále vlhký. Kvetináče môžu krátkodobo stáť vo vode, ale je dobré dodržiavať krátky odstup medzi polievaním. Vodu v podmiske necháme celkom odpariť a až potom opäť zalievame. Na dne kvetináča treba vytvoriť drenážnu vrstvu, aby voda lepšie odtekala zo substrátu. Ako substrát sa používa rašelina a kremičitý piesok alebo drobný štrk (zrnitosť 1-3mm). Cephalotus vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto ho treba umiestniť do polouzavretej vitríny, ktorú umiestnime ku oknu s dostatkom svetla, najlepšie juhozápadnému. 

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najbežnejší spôsob je delenie trsov pri presádzaní. Treba pri tom však dávať pozor, lebo zhrubnuté podzemky sú veľmi krehké. Najlepšie je oddeliť ružicu s podzemkom. ktorý ma úž vyvinuté korienky. Bežne sa rozmnožujú aj odtrhnutím nemäsožravých listov. Tie uložíme buď na živý rašelinník alebo na bežný pestovateľský substrát a umiestnime do vlhkejšieho prostredia. O niekoľko týždňov sa nám začne na mieste oddelenia listu od ružice vytvárať nová rastlinka. Ďalšia možnosť je rezkovanie podzemkov, ktoré bývajú niekedy dlhé aj vyše 10 cm. Podzemok môžeme narezkovať na cca. 3cm dlhé kúsky ktoré napicháme šikmo do substrátu alebo umiestnime na živí rašelinník. 

Generatívne: Ku kvitnutiu dochádza ojedinele a preto aj semiačka sú v kultúre stále raritou. Výsev sa robí na bežný pestovateľský substrát najlepšie v jarnom období. Kvetináče s výsevom umiestnime do vlhkejšieho prostredia (akvárium, vitrína) a často vetráme. Keď majú rastlinky viac ako 5 listov môžeme ich presádzať. 

Škodcovia

Rastlinky v zimnom období môžu trpieť plesňami. Dôležitá prevencia je používanie kvalitného substrátu a v zimnom období obmedzenie polievania. Zo savých škodcov sa vyskytujú vošky a puklice.