Drosophyllum

Nádherný druh Drosophyllum lusitanicum je jediným zástupcom tohto rodu. Jeho výskyt je obmedzený iba na oblasť juhozápadného Španielska, Portugalska a západného Maroka. Je to pomerne robustná rastlina tvoriaca rozkonárené kríčky pozostávajúce z viacerých zdrevnatených kmienkov, na konci ktorých sú rastové vrcholy. Rastliny môžu dosahovať výšku až 1 m a sú tvorené množstvom dlhých listov. Na povrchu listov rastlina produkuje množstvo lepkavého slizu, ktorý niekedy zvykne aj odkvapkávať. Rastlina je veľmi úspešným lovcom. Kvetý sú veľké asi 4 cm, žltej farby. 

Lokality, na ktorých rastú, sú celkom odlišné od klasických lokalít mäsožravých rastlín. Rastú vo veľmi suchom prostredí na voľných plochách s nízkou kríčkovitou suchomilnou vegetáciou. Niekedy rastú aj v podraste borovíc alebo eukalyptov. Pôda je ílovito–piesčitá, kamenistá a veľmi suchá. Hlboký koreňový systém umožňuje čerpať vlhkosť z väčšej hĺbky. Listy Drosophylla využívajú vlhkosť z rosy alebo hmly prichádzajúcej od mora. Zimy sú na lokalitách vlhkejšie s teplotami okolo 10 °C. V lete vystupujú teploty aj nad 35 °C. 

Rastliny sú tiež typické tým, že vylučujú medovú vôňu. 

Pestovanie

V minulosti sa považovalo pestovanie Drosophylla za veľmi náročné. V súčasnosti je po splnení niektorých podmienok zvládnuteľné a úspešný pestovateľ sa môže kochať atraktívnymi rastlinami. 

Pre úspešné pestovanie je dôležitá vhodná voľba kvetináčov. Najviac sa mi osvedčili keramické neglazované kvetináče dostatočných rozmerov (min. hĺbka 18cm). Rastliny vyžadujú špecifický vlhkostný režim. Vlhkosť pôdy by mala byť mierna. Rastliny pri dlhodobom premokrení hynú. Odporúča sa cez otvor na dne v kvetináči prestrčiť guču rašelinníku, ktorá má funkciu knôtu a teda nasáva primeranú vlhkosť ku koreňom rastliny. Takýto kvetináč následne umiestnime do druhého o niečo väčšieho keramického kvetináča a voľný priestor medzi nimi vypcháme opäť rašelinníkom. Kvetináč následne umiestnime do podmisky s vodou, tak aby hladina nikdy nebola až po otvor na dne vnútorného kvetináča. Týmto tzv. dvojkvetináčovým spôsobom pestovania zabezpečíme správny vlhkostný pomer v pôde. Ako substrát používame zmes rašeliny a piesku v pomere 1:2. Primiešať sa môže aj perlit alebo vermiculit.  

Keďže rastliny nemajú schopnosť regenerovať koreňovú sústavu, nikdy ich nepresádzame.  

Ďalším dôležitým faktorom je svetlo. Rastliny sú náročné na množstvo svetla a priameho slnka. Počas celého roka sa im snažíme zabezpečiť maximum svetla. Vhodné je aj vonkajšie letnenie na balkónoch, na terase alebo v záhrade. Počas leta vyžadujú rastliny dostatok tepla a nevadí im, ani keď teploty vystúpia nad 35 °C. V zime sú ideálne teploty okolo 10 °C ale bez problémov znesú aj nižšie teploty. 

Rozmnožovanie

Generatívne: Jediným spôsobom množenia je výsev semien. Semená vysievame na jar do bežného pestovateľského substrátu. Vysievame ich do finálnych kvetináčov. Semená sú čierne a tvrdé. Pred výsevom je dobré semená na deň zaliať vodou. Na druhý deň jemným pilníkom, šmirgľom alebo nechtami narušíme tvrdý povrch špičky semena. Do kvetináča umiestnime 1-3 semená, ktoré jemne pritlačíme do substrátu. Výsev umiestnime do podmisky s vodou. Keď rastlina vytvorí druhý list, začneme zálievku obmedzovať až nakoniec kvetináč vložíme do druhého tzv. dvojkvetináč. Časť semenáčov zvykne po vyklíčení uhynúť. 

Škodcovia

Ohrozené sú iba semenáče, ktoré môžu byť napadnuté plesňovými alebo hubovými chorobami. Pre čerstvo vyklíčené rastliny môžu byť nebezpečné larvy smútnic, ktoré obžierajú korene.