Darlingtonia

Do rodu patrí iba jeden veľmi atraktívny druh Darlingtonia californica rastúca prirodzene iba na západnom pobreží USA v štátoch Oregon a Kalifornia. Prvý krát bola v horách Kalifornie objavená v roku 1841. V súčasnosti sa vyskytujú aj umelo vysadené populácie v Európe napr. v Škótsku. 

Tvar pascí, ktoré sú tvorené dlhým trubicovitým listom zakončeným zaoblenou hlavou a dvomi výrastkami pripomína vztýčenú kobru, preto sa druhu hovorí taktiež kobria ľalia. Zo spodnej strany hlavy, tesne vedľa dvoch výrastkov sa nachádza otvor, ktorým korisť vstupuje do pasce. Okolo otvoru sú koncentrované žľazy produkujúce nektár, pomocou ktorého rastlina láka hmyz.  Korisť sa následne dostáva ďalej do vnútra pasce, pretože rastlina má oproti vchodu presvetlené bunky, ktoré sa pri snahe o únik javia ako východ. Nakoniec sa korisť zošmykne dole do trubice, kde jej dlhé chĺpky nasmerované smerom dolu nedávajú šancu uniknúť. Pasce dosahujú v prírode až 90cm. 

Darlingtonie rastú v rôznych nadmorských výškach od úrovne mora až po svahy hôr vysokých aj 2800 m. Rastliny sú viazané na stanovištia s dostatkom chladnej tečúcej vody najčastejšie pri okrajoch bystrín stekajúcich z hôr. Pôda s koreňmi je neustále ochladzovaná tečúcou studenou vodou zatiaľ čo pasce na povrchu sú vystavené vysokým teplotám. Rastliny rastú aj na obnažených zvislých skalách trvale zásobených tečúcou vodou z hôr. Rastlinám nevyhovujú klasické rašeliniská, kde voda stagnuje a nehýbe sa. K svetelným podmienkam je zdanlivo tolerantná a rastie na priamom slnku ako aj v tieni korún stromov.   

Pestovanie

Pestovanie Darlingtonie bolo kedysi považované za náročné a snaha bola zabezpečiť podmienky so zásadou “hlava v teple a nohy v chlade“.  

Substrát by mal byť vzdušnejší, zložený z rašeliny s prímesou drobného štrku, perlitu alebo keramzitu. Rastliny môžeme pestovať za oknom, na balkóne ale aj vo vonkajších rašeliniskách. Snažíme sa napodobniť prirodzené podmienky a preto by substrát nemal byť vystavovaný vysokým teplotám a mal by byť ochladzovaný studenou vodou.  Rastlinky môžu stáť vo vode ale vhodné je taktiež každodenné prelievanie substrátu zhora studenou vodou. Teploty by mali byť počas vegetácie medzi 20-25 °C ale znáša aj teploty do 35 °C. V zime v čase rastového kľudu, kedy rastlina netvorí nové pasce by mala byť teplota 0 až 10 °C. Rastliny však v našich podmienkach dokážu úspešne prežívať aj vonku v záhradných rašeliniskách. Je treba však rašelinisko chrániť pred holomrazmi prikrývkou a občasným poliatím. Nádoby by mali byť väčšie, lebo rastliny tvoria podzemné odnože dlhé aj niekoľko desiatok centimetrov.  V súčasnosti je pestovanie týchto nádherných rastlín už zvládnuté pomerne dobre a najmä holandské klony sú mimoriadne nenáročné a vhodné aj pre začínajúcich pestovateľov.

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Je to najbežnejší spôsob. Rastlinky tvoria postranné odnože, na konci ktorých sa vytvorí nová rastlina. Po vytvorení dostatku vlastných koreňov sa môže oddeliť a presadiť do nového kvetináča.

Generatívne: Je možné, ale je pomerne zdĺhavé a vyžaduje dostatok trpezlivosti skúseného pestovateľa. Čerstvé semiačka vysievame priamo na substrát, staršie je treba najprv stratifikovať chladom. 

Škodcovia

U väčších trsov v hustom poraste pascí sa môžu vyskytovať plesne. Pasce môžu byť napádané taktiež savými škodcami ako vošky alebo puklice. Nebezpečné je tiež odhnívanie celých odnoží, kedy postupne uschnú všetky pasce. Prevenciou je dobrá hygiena: odstraňovanie starých pascí a v prípade hniloby je potrebné polievať rastlinky iba zhora.