Dionaea

Mucholapka je najznámejšou mäsožravou rastlinou. Pozornosť si získala vďaka svojej schopnostiaktívneho lovu, kedy v zlomku sekundy dokáže zavrieť svoje “čeľuste“, čím nedáva koristi šancu uniknúť.

Prvý krát bola mucholapka spomenutá v liste guvernéra Severnej Karolíny z roku 1763. Do Európy sa prvý krát dostala v roku 1768. Mucholapka tvorí prízemné ružice listov, na konci ktorých sú pasce veľké až 4cm. Mucholapka rastie iba v severnej Amerike v štátoch Južná a Severná Karolína. Biotopy sú slatiniská s nízkou trávnatou vegetáciou a dostatkom slnečného žiarenia. Rastliny sú na lokalitách vystavené občasnému vyschnutiu ako aj celkovému zaplaveniu. Teplota na lokalitách sa pohybuje medzi 25 °C v lete a 5-10 °C v zime. Rastlinky znesú aj krátkodobé slabé mrazy.

Mucholapka má v kultúre mimoriadne vysokú variabilitu, ktorá je produktom umelého šľachtenia a zďaleka prevyšuje prirodzenú variabilitu na lokalitách. Pestujú sa rôzne formy ako celozelená, červená, drobnozubá forma alebo forma s deformovanými pascami. 

Kvety bielej farby sa tvoria na dlhých stvoloch.

Pestovanie

Mucholapka je asi najpestovanejšou mäsožravou rastlinou vôbec, no napriek tomu veľa začínajúcich pestovateľov o nej hovorí už iba v minulom čase. Pri dodržaní základných podmienok je však jej pestovanie bezproblémové. Dôležitou podmienkou je svetlo a správne zimovanie. Mucholapke sa snažíme dopriať maximálne množstvo svetla aj s priamym slnečným žiarením. Problémovým obdobím je najmä zima. Rastliny na konci jesene vytvoria ružice menších listov. V zime je potrebné umiestniť mucholapku do chladnejšej miestnosti s optimom medzi 5-10 °C a dostatkom svetla. Substrát udržiavame stále vlhký, ale kvetináč by už nemal stáť vo vode. Ak nevieme zabezpečiť pokles teplôt, počas zimného obdobia môžeme mucholapku pestovať celoročne v bytových podmienkach avšak vtedy je maximálne osvetlenie nevyhnutnosťou. Najjednoduchší spôsob ako prísť o svoju mucholapku je vystaviť ju v zime teplu a nedostatku svetla. 

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najbežnejším spôsobom je delenie trsov. Dospelé rastlinky začnú časom tvoriť viac rastových vrcholov, ktoré sa dajú pri presádzaní oddeliť. Ďalšou možnosťou je množenie pomocou listov, ktoré je najlepšie robiť taktiež pri presádzaní. Odtrhneme list od hlavnej cibuľky, tak aby sa nepoškodil a pozostával aj z bledej zhrubnutej spodnej časti. Takýto list umiestnime buď na živý rašelinník alebo na bežný pestovateľský substrát a zabezpečíme vyššiu vzdušnú vlhkosť a dostatok rozptýleného svetla.   

Generatívne: Mucholapky môžeme rozmnožovať aj pomocou semien, je to však omnoho zdĺhavejšie. Ak sú semiačka čerstvé, tak môžeme vysievať priamo na pestovateľský substrát a umiestnime výsev do bežných pestovateľských podmienok s miernym zvýšením vlhkosti. Semiačka klíčia väčšinou po 2-3 týždňoch. U starších semien musíme výsev najprv stratifikovať chladom (najlepšie v chladničke) najmenej 1 mesiac. Dopestovanie rastliny zo semiačka do dospelosti môže trvať aj 5 a viac rokov, kedy je nutné rastlinu viac krát presádzať. 

Škodcovia

Rastlinky môžu napádať saví škodcovia ako vošky, puklice alebo roztočce. Nebezpečnejšie sú hubové choroby a rôzne plesne, ako napr. pleseň šedá. Ako prevenciu odstraňujeme staré zhnednuté a zožltnuté listy. Preventívne proti savým škodcom môže pôsobiť aj občasné osprchovanie rastlín. No ja som zatiaľ žiadnych škodcov nemal. :)