Heliamphora

Heliamphory sú jedny z najkrajších mäsožravých rastlín. Donedávna boli v zbierkach veľkou vzácnosťou. Ich domovinou je južná Amerika. Rastú na stolových horách, tzv. tepuis, v Guyanskej vysočine, ktorá sa rozprestiera na hranici troch štátov: Venezuela, Guyana a severná Brazília. Prvé rastliny objavil v roku 1838 Robert H. Schomburgk. Izolovanosť stolových hôr ktoré sú od okolitého terénu oddeľované často krát stovky metrov vysokými kolmými stenami, dala predpoklad vývoju samostatných izolovaných druhov. Celkovo je doposiaľ popísaných 14 druhov s rôznymi varietami a formami. Toto číslo však určite nebude konečné najmä kvôli množstvu stále neprebádaných miest na Guyanskej vysočine. Podmienky na stolových horách sú veľmi špecifické: vysoká vzdušná vlhkosť, hmly, pravidelné dažde, vietor, vysoká intenzita svetla a slnka. Teploty cez deň iba ojedinele vystúpia nad 25 °C a v noci klesajú aj ku 10 °C. Pôda je chudobná, tvorená zvetranými pieskovcami a organickou zložkou rašelinného typu.  Rastliny rastú v nadmorských výškach od 1200 m n. m – H. minor a H. heterodoxa (rastúce ako jediné mimo stolových hôr na veľkej plošine - Gran Sabana) až po výšku 3000 m n. m na najvyššej stolovej hore Neblina. 

Rastliny vytvárajú na prvý pohľad primitívne trubicovité pasce zelenej alebo načervenalej farby, vysoké 8 cm až pol metra. Niektoré druhy, ktoré vytvárajú zdrevnatelé kmienky ako  H. tatei môžu dosahovať výšku až 1,5 m. Na vrchole pascí je malý výčnelok, na ktorom sú koncentrované nektárové žľazy lákajúce korisť. 

Kvetý sú bielej alebo svetloružovej farby, rastúce na dlhých stopkách.   

Pestovanie

Tak ako u všetkých mäsožravých rastlín, tak aj u heliamphor obzvlášť treba vychádzať z podmienok na prírodných lokalitách. Pestovanie bolo kedysi veľkou neznámou najmä kvôli nedostatku rastlinného materiálu a teda aj praktických skúseností. Základom úspešného pestovania je najmä svetlo, vlhkosť a teplota. Rastlinám musíme dopriať maximálnu možnú intenzitu svetla. Vlhkosť by mala byť taktiež veľmi vysoká 80-100%. Vyhovuje im kolísanie teplôt medzi dňom a nocou. Ideálne teploty sú medzi 20-25 °C cez deň a  15-18 °C v noci. Aj keď sa to zdá na prvý pohľad jednoduché, nakombinovať správne všetky tri faktory je trochu náročné. 

Ak chceme vyššiu vlhkosť musíme heliamphory umiestniť do vitríny alebo akvária a prikryť. Problém nastáva, ak sa pri snahe o zabezpečenie dostatku svetla uzavretá vitrína začne prehrievať. Dobré výsledky sa dosahujú pri pestovaní heliamphor pod umelým svetlom, kedy vieme predísť prehrievaniu vitríny. Vitrína môže byť umiestnená najlepšie pri východnom okne (slnko tam nie je tak intenzívne aby prehrievalo vitrínu). Ak máme dostatočne veľké okná a “svetlú“ chladnejšiu miestnosť nie je prisvecovanie nutnosťou.

Heliamphory sa spolu s vysokohorskými druhmi iných mäsožravých rastlín často pestujú v pivnici pod umelým osvetlením, kde vieme zabezpečiť nižšie teploty, ktoré sú nevyhnutnosťou najmä u vzácnejších druhov. 

Zalievať by sa malo pravidelne niekoľko krát za týždeň z vrchu mäkkou vodou (dažďová alebo destilovaná). Pri zálievke nalievame vodu aj do pascí, až pokým nezačne vytekať. Rastlinky majú radi pohyb vody v substráte. Môžu pár dní stáť aj priamo vo vode, ale potom by mala voda odtiecť. Vhodné je rastlinky niekoľko krát za deň orosiť chladnou vodou. Tak ako u ostatných vysokohorských druhov tak aj uheliamphor sa veľmi osvedčilo používanie elektrických zvlhčovačov, ktoré dodávajú potrebnú vlhkosť a dokážu ochladiť vitrínu aj o 5 °C. 

Ako substrát sa používa rašelina, kremičitý piesok alebo perlit a na povrch sa umiestňuje živý rašelinník. Na spodok kvetináča dáme 2cm hrubú vrstvu štrku alebo keramzitu, ktorá slúži ako drenáž.  

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najčastejšie praktizované. Rastliny tvoria postranné odnože, ktoré pri presádzaní môžeme oddeliť. Odnože pomerne dobre korenia aj keď ešte nemajú korene,, ale je nevyhnutné, aby mali vyvinutý zhrubnutý základ.   

Generatívne: Je zriedkavé a zdĺhavé. Semiačka sa ťažšie získavajú a pred klíčením je treba staršie semiačka stratifikovať chladom. Čerstvé semiačka sa môžu vysievať priamo na pestovateľský substrát alebo na vrstvu nastrihaného rašelinníka. 

Škodcovia

Rastlinky bývajú občas napádané plesňami. Ako prevenciu treba zabezpečovať prúdenie vzduchu vo vitrínach. Taktiež živý rašelinník môže pôsobiť voči niektorým plesniam sanitárne. Rastliny môžu byť napádané voškami (jemne časti rastlín ako kvet alebo nové pasce) a puklicami.